serm.sk

[Rudolf Klimek]

Je piatok. U nás v práci sa nič nedeje a tak som si našiel čas trocha pomlátiť slamu. Dovolil som si článok pána Marcipána rozložiť na menšie časti o ktorých by som chcel viesť polemiku.

1,

“Ide mi o to, kto ako šermuje a či vôbec je to čo predvádza šermom. Aby to bolo šermom, musí byť takéto konanie zmysluplné a funkčné. Mám za to, že historickí šermiari sa snažia šermovať, a to aj na zvolenskom turnaji tak, aby simulovali reálny boj. “

- Celý odstavec robí úvod k poslednej vete, ktorá je však logicky nesprávna. Historický šermiari sa snažia na turnaji šermovať tak, ako im to dovoľujú pravidlá a prikazujú rozhodcovia. Ak by mali šermiari simulovať reálny boj, museli by si zložit masky, zobrať nabrúsené zbrane a postaviť sa zoči voči sebe s uzmierením, že z duelu už nemusia odísť živý. Ale vtedy by to prestala byť simulácia. Preto to, čo sa predvádzalo, bola práve simulácia a to ešte k tomu podliehajúca prísnym pravidlám.
Okrem toho, hned na začiatku je predpoklad, ktorý pri zamyslení kladie viac otázok ako odpovedí. Tu rezonuje hlavne otázka, že čo to vlastne ten šerm je? Hlavne pri tom slove “predvádza” by to platilo úplne. Kde by som sa chcel opýtať, či by autor článku, bitku na život a na smrť na nože niekde v zapadnutej petržalkej uličke(Tyršovom nábreží)označil za šerm alebo nie. Pričom je isté, že čo by aktéri “predvádzali”, by určite nebolo oku lahodiace. Ak by to šerm, v tej Petržalke nebol, tak prečo podobné strety z Benátok zpred troch storočí tak označované sú?


2,
“Chceme sa teda odlíšiť od športového šermu práve tým, že naše konanie je zmysluplné”

(autor navádza na to, že športový šerm nieje zmysluplný – veľmi trúfalé tvrdenie, alebo nevedomosť ? Alebo som nepochopil význam slova zmysluplný, teda majúci zmysel?)

“ a chceme bojovať tak aby sme ad1 my zasiahli ale sami neboli zasiahnutí a ad2 chceme súperovi uštedriť zásah ktorý by ho v reálnej situácii zabil alebo vyradil z boja. Nechceme teda šermovať na body a obchodovať a hazardovať systémom, veď urobím niečo nebezpečné a možno mi to vyjde a ak nie, mám predsa ešte 4 životy. Teda aspoň dúfam že nie ak chceme naozaj simulovať súboj a nie športové stretnutie. Áno turnaj je postavený na viac bodov, pretože musí byť atraktívny pre súťažiacich, aby mali pocit že si zašermovali. Bod 2, teda funkčnosť zásahov je to hlavné o čo mi v tomto príspevku ide.”

- Myslím, že mám predstavu, čo chcel autor povedať, avšak zbytočne generalizoval. Skutočných “obchodníkov s bodmi” bolo na turnaji nemnoho. Pri súzásahoch sa skôr jednalo o neschopnosť čeliť súperovmu útoku. O príčine neschopnosti/neochote v tejto chvíli polemizovť nechcem. Avšak nepochopil som spájanie “funkčnosť zásahov” s “teda šermovať na body a obchodovať a hazardovať”. Aj hazard predsa môže byť funkčný zásah, ktorý vyradí súpera. Že je dotyčný hazardér, je jeho vec, ale nemá to nič spoločné s prevedením kvality útoku. A že je hazardér predsa ešte neznamená, že body vymieňa.

3,
“Veľké množstvo ľudí šermovalo štýlom seku či švihu, lebo to je asi lepší názov v tomto prípade. Ak teda vychádzame z predpokladu že nám ide o simuláciu reálneho boja musím konštatovať, že 95% sekov vykonaných na turnaji by som neuznal ako zásah. Ide nám predsa o to, či uštedrený zásah je funkčný alebo nie. Nejde nám o to, kto sa prvý dotkne súpera. A podľa mňa, sek v tomto prípade nie je funkčný. Z čoho vychádzam? V prvom rade nech na turnaj prídeme v kostýme z akéhokoľvek obdobia, stále v ruke držíme kord so športovou čepeľou, ktorý nemá takmer žiadnu váhu. Preto môžeme pri šerme s tak ľahkou zbraňou simulovať reálne len obdobie, kde by sme s tak ľahkými zbraňami naozaj šermovali.
Neobstojí veta: „veď v reálne by som ho takto sekol rapírom a to by mu ublížilo“. Neublížilo priatelia, pretože v reále by ste takto s rapírom nesekli. Obdobie kedy sa šermovalo takto ľahkými zbraňami je 19. storočie (a tu sa stále diali súboje na krv) kde sa šermovalo fleretom alebo ľahkým kordom veľmi sa blížiacim tvaru fleretu kde o tom, že sek nemá valný účinok nie je pochýb. Poprípade to ešte môže byť 18 storočie. Kto držal v ruke originál francúzskeho kordíka zistí, že sú ešte aj ľahšie ako naše cvičné zbrane, pretože my často máme športovú čepeľ na koši zo 17 stor, čo váhovo jednoducho nejde do kopy. Vieme, že na to aby bol sek funkčný zbraň jednoducho musí mať určitú pádnosť. Zbrane ktoré boli k seku vhodné sa nezhodujú s tým čo používame na zvolene tvarom, veľkosťou ale hlavne váhou. Inými slovami, to k čomu smerujem je, že sek v tomto turnaji je podľa mňa neúčinným zásahom a nemal by byť hodnotený ako zásah. “

- Nechápem zatracovanie seku. Sek na prsty(zvlášť pri kordíkoch bez koša), zápästia, ramenný kĺb, krk, obočie/oči, koleno, slabiny je plne funkčný pri použití akejkoľvek OSTREJ zbrani a minimálnej námahe. Vrátane ľahkého kordíka. Ono je to skôr záležitosťou myslenia šermiara. Šermiar predsa neútočí na vyššie uvedené miesta s cieľom zabiť, ale poškodiť. Z dlhodobého hľadiska je pre takéhoto šermiara akákoľvek odierka, ranka na súperovej silnej ruke výhodou a čím viac času uplynie, tým vačšiu výhodu má. Je na šermiarovi, akú taktiku si zvolí a keď si zvolí vyčerpávajúcu vojnu, je to len a len jeho vec. Okrem toho, práve preto je to hodnotené len jedným bodom. To isté ostané seky smerujúce k silnému krvácaniu, alebo strate pohyblivosti. Šermiar hrá na čas. Po jedinom úspešnom zásahu už stačí len hrať na čas a venovať sa len obrane a čakať na vhodnú kontru. Osobne si myslím, že autor sa príliš zameral na operatívne problémy a stratégia a taktika v tomto smere trocha unikli pozornosti

- K rýchlosti seku rapierom … hm….
Najprv maly fyzikalny experiment. Definujme. Zásahová plocha pri korde i rapiere zostáva konštantná(zasahujem vždy prvou 1/3 čepele, plocha ostria zostáva rovnaká). Predpokladajme, že športová čepel je len 1/3 váhy rapierovej čepele. Energia dopadajúcej čepele je rovná kinetickej energii, ktorá je jedna polovic krat hmotnost krat rychlost na druhu.
. Po dosadení do rovnice nám vyjde, že na to , aby sa obe energie rovnali, tak rapierová čepel sa musí pohybovať 0,547722557505166 rýchlosti športovej. Teda v praxi a prevedené na ľudskú reč. O polovicu pomalší sek pri rapiere spôsobí rovnaké škody ako športová čepel.

O odolnosti ľudskej pokožky si prečítajme tu
http://www.havrani.sk/clanky-o-historii/ucinnost-bodov-a-sekov-v-serme-kordom
Z čoho je pre nás zaujímavá časť “Rovnakým spôsobom sa pokúsili odmerať účinnosť seku. Namočená koža bola natiahnutá okolo zakriveného povrchu. Vyvinutú silu nebolo možné úplne objektívne odmerať, ale pri ťahanom seku so subjektívne odhadnutou silou 2-2,5 kg bolo dosiahnuté preseknutie asi 12,5 cm. To by určite stačilo na nepeknú ranu na tele.”
A na záver… chcel by som vidiet autora ako si nechá seknúť predlaktie alebo krk ostrou zbraňou a pritom to bude považovať za neúčinný sek.

4,
“Už vôbec nehovorím o slabých priloženiach plochou čepele napríklad zospodu na ruku (isté podhrabnutie ktoré sme tam tiež často videli). Vôbec by som sa nebál rozhodnúť situácie kedy jeden švihne druhého cez hruď a ten mu v zapätí, aj keď až následne bodne do masky alebo do tela v prospech toho čo bodá. Problém je v tom, že tí čo radi sekajú využívajú to, že v ruke držia niečo veľmi ľahké s čím je sek veľmi ale veľmi rýchly a je veľmi ťažké stihnúť reagovať naňho tak aby nedošlo minimálne k súzasahu. Takýto sek s tak ľahkou zbraňou by mal však podľa môjho názoru z 95% taký účinok, ak kedy sme v ruke držali ľahký konár zo stromu, teda že okrem štípania by hlavne cez niekoľko vrstiev oblečenia nič neurobil.“

- Ono je tu stále otázka, či by seknutý, ešte po zásahu netrénigovou zbraňou, sek dokázal opätovať. Šok a prekvapenie z bolesti zneistia… K rýchlosti športového kordu a pomalému seku som sa už vyjadril. A neviem sa zbaviť pocitu, že autor sústavne píše o sekoch niekam na hruď a iné seky nepozná resp ze 95% boli seky na hruď. Čo ja som videl, tak neboli.

5,
“Ale potom sa nemusíme hrať na šerm. Ak by sme mali pripustiť seky ako techniku funkčnú, museli by sme sa presunúť váhou zbrane trocha dopredu, tak do cca 17 stor. a tam by sek síce už bol funkčný, ale tam by ste aj zistili priatelia, že jednak s ťažšou zbraňou neseknete tak rýchlo, ako so športovou čepeľou ale hlavne, že vám súper dokáže na váš sek lepšie reagovať, pretože jeho reakčná doba sa zvýši tým, že vy sami ste pomalší. Ale to je správne, pretože bude reagovať na sek ktorý by ho naozaj ohrozil. Majstri neboli hlúpi, nie nadarmo napríklad taký Fabris hovoril že sek v podstate málo účinný a je veľmi nebezpečný pre toho kto ho vykonáva. Nie nadarmo Angelo alebo Olivier či iní majstri francúzskeho šermu šermujú hlavne bodmi a to isté platí o ich mladších kolegoch. Sek má svoje miesto tam, kde sa šermuje zbraňami naňho vhodnými. Na zvolene sa však šermuje zbraňami čisto bodnými.”

- V texte sa zabúda na jednu vec. Na turnajoch , pri použití čepele inej, ako je športová, by začali neúmerne rásť riziká spojené so zraneniami. V akejkoľvek čepeli s vačšou masou materiálu, začne rásť tuhosť.Nedochádza k želaným deformáciám pri zásahu a riziko smrtelného zranenia rastie. Okrem toho sa nesmie zabúdať na to, že útočník pri použití ťažšej čepele by bol síce pomalší, ale to isté platí i pre obrancu. Parita zostáva zachovaná. V oboch prípadoch. Tak aj pri športovej ako i pri rapierovej čepeli. Ak je niekto rýchly v seku, musí byť predsa rovnako rýchly aj v obrane, pokial je to spôsobené len zbraňou. Ale zbraň nehrá žiadnu rolu, ide o človeka. Okrem toho sek zaberá kopu času na náprah a prípravu, ktorý môže bodový šermiar využiť. Je to ale o otázke na samotného šermiara, prečo ten čas nevyužije, ak vidí situáciu smerujúcu k seku. Niečo ako nepostrehnuteľný sek predsa neexistuje. Len je zrejme problém s nácvikom reakcie na udalosť.

6,
"
Otázkou teda je len to, či zbierame body a športujeme, vtedy je tento príspevok bezpredmetný, alebo sa hráme na rekonštrukciu a priblíženie reálnej situácii. A vtedy by som nad riadkami vyššie trochu pouvažoval. Prepáčte mi dlhší príspevok."

- k tomu len toľko… ak sa chceme priblížiť k reálnej situácii, neostáva nám nič iné, len sa do krvi pourážať a další deň poslať sekundantov, ktorí dohodnú čas a miesto. Neexistuje nič, čím by sa realita dala nahradiť a v takto hraničnej situácii, ako je boj na život a na smrť, sa k nej čo i len priblížiť. Pretože ten, kto bojuje o holý život, dokáže zázraky. Dokonca aj seknúť kordom, ak si myslí, že by mu to mohlo zachrániť život.

Na záver. Turnaj ostane vždy turnajom a kým sa niečo nezakáže, tak to bude povolené. Okrem toho, športoví šermiari kordom tie seky užívať nemôžu. Tým smerom by som sa veľmi nerád vybral. A preto si myslím, že súčasné pravidlá sú výsledkom kompromisu medzi bezpečnosťou(kordová čepel a masky) a pestrou paletou užitia techník. Ten nápad založenia inej ligy je vcelku pekný, ale zrejme si počkám na prvé porovnania počtov nastúpivších a zdravých končiacich šermiarov.

Taktiež sa ospravedlňujem za trocha dlhší príspevok.Proste len bol čas
Rudolf Bordza Lubenicky

[Marián Kostolný]

Bordza,

s veľkým záujmom som si prečítal Tvoj príspevok. Viem, že budem zas OT..

To čo píšeš nie je len problém "historického šermu" ako takého, je to problém a dilema všetkých bojových športov , ktoré vyšli z tzv. bojových umení. Je jedno či sú to bojové umenia európske, ázijské, americké príp. akékoľvek iné.

Problém je v tom ako zachovať "ducha toho ktorého bojového umenia" a neurobiť z toho šport so všetkými následkami /liga, prachy, tituly...
To sa jednoducho nedá, šport je šport a boj je boj, lebo ke´d nejde o život tak ide však vieš o čo..
Športový šerm vznikol z európskeho bojového šermu, tak že boli vypustené všetky nebezpečné techniky, dohodli sa presné pravidlá, povedalo sa čo sú zakázané techniky, dohodli sa útoky na predpísané zásahové body, bodovanie, výzbroj, výstroj atd. a z bojového umenia sa stal šport.
Týmto istým prešli aj ázijské bojové umenia sa stalo z JU-jutsu a stalo Judo z Ken-jutsu Kendo , z Tae-kwon-da, nejaká športová odnož, kde sa len kopú a zabudli na to, že majú aj ruky, ktorými sa dá aj udierať. Údery rukou nie sú v športovom zápase bodované, tak sa nepoužívajú... a to je ochudobnenie tae-kwon-da ako bojového umenia.
V športovom karate sa nepoužívajú údery rukou po oblúku /háky/ ani údery/seky otvorenou dlaňou, kopy nižšie ako pás, hody, páky, útoky na "vitálne body"..... toto všetko v klasickom karate je, ale v rámci športového zápasu sa to nepoužíva, je to príliš nebezpečné...

Neviem si predstaviť ako by sa dal urobiť turnaj v "bojovom" príp. historickom šerme, tak aby to vyzeralo ako bojový šerm. Domnievam sa, že sa to nedá.
Ak by sa dohodli pevné pravidlá, zjednotila by sa výzbroj, výstroj, zásahové plochy, intenzita útoku, dohodlo by sa akú technickú úroveň by musel mať zápasník aby mohol vôbec nastúpiť do turnaja... Ak by sa toto všetko urobilo, tak zas by to bol len šport, len v inej forme..

Ak by sa jednalo o turnaj v bojovom šerme, bolo by presne stanovené obdobie a zbraň, alebo by to bolo jedno a používali by sa všetky zbrane z toho ktorého obdobia, ktoré a v tom čase používali?

Neviem si dobre predstaviť napr. také XV. storočie, bolo by možné aby v rámci turnaja proti sebe nastúpili bojovník s 2 jednoručkami a proti nemu bojovník s kombináciou napr. sekera a bijak, prípadne sekera a štít ? Prípadne nejaká halapartňa proti meču a možno ešte iné kombinácie ?
V boji v reále to určite bolo možné, ale v rámci turnaja v HŠ prípadne športu, ťažko.. iba ak by sa jednalo o turnaj s nahrážkami týchto zbraní
_________________
Pozorovateľ

[Belička Ivan]

Pozývame všetkých záujemcov o historický šerm na TURNAJ V HISTORICKOM ŠERME
NA ZVOLENSKOM ZÁMKU ( XI. ROČNÍK), ktorý sa uskutoční 17.4.2010
http://www.serm.sk/?program=51&module_action__0__id_ci=4290
Propozície:

účastnícky poplatok: 30 € – zahŕňa:

- miesto na spanie, piatok až nedeľa (vlastný spacák+karimatka),
- strava (piatok- večera, sobota – raňajky, obed)
- dobová hostina - sobota večer
- štartovné pre hlavnú disciplínu (šerm kordom, jeden proti jednému)
- „turnajový pohár“, ako úžitkový suvenír – obdrží každý účastník

Nevratnú zálohu 20 € je potrebné zaslať do 1. 4. 2009 na adresu:

Róbert Vasil
A. Hlinku 2330/2
960 01 Zvolen
tel: +421 903 535 934
email: rvasil@centrum.sk
_________________
Navi

[Martin Janičina]

Priznám sa, že som článok pána Bordzu objavil až dnes takže sa ospravedlňujem za neskorú odpoveď. Ale rád si podebatím, takže skromne ponúkam svoje odpovede ktoré sú vpísané priamo do pôvodného textu.

“Ide mi o to, kto ako šermuje a či vôbec je to čo predvádza šermom. Aby to bolo šermom, musí byť takéto konanie zmysluplné a funkčné. Mám za to, že historickí šermiari sa snažia šermovať, a to aj na zvolenskom turnaji tak, aby simulovali reálny boj. “

- Celý odstavec robí úvod k poslednej vete, ktorá je však logicky nesprávna. Historický šermiari sa snažia na turnaji šermovať tak, ako im to dovoľujú pravidlá a prikazujú rozhodcovia. Môj príspevok ale spochybňuje aktuálne nastavené pravidlá. Mám za to znamená, že takto vidím správny spôsob zápolenia. Môžem sa mýliť v tom čo svojím konaním ten ktorý šermiar sleduje, ale myslím, že o to aby sa šermovalo logickým spôsobom určeným na zbraň ktorú mám v ruke (preto aby sa šermovalo funkčne a nie na body) by malo ísť každému, kto si hovorí historický šermiar.
Ak by mali šermiari simulovať reálny boj, museli by si zložit masky, zobrať nabrúsené zbrane a postaviť sa zoči voči sebe s uzmierením, že z duelu už nemusia odísť živý. Toto je všeobecný argument bežne používaný, považujem ho však za demagógiu a už trocha klišé. Nie je to jednoducho pravda. Načo potom študovať učenia šermiarskych majstrov keď nešermujeme ostrými zbraňami s úprimným úmyslom zabiť? Pozor na tekéto argumenty, pretože popierajú význam rekonštrukcie bojového umenia ako taký. Stojím si za tým, že sú spôsoby (prístup šermujúceho a všeobecná úprava pravidiel) ktoré by mohli napomôcť tomu, aby turnaj na Zvolene šiel trocha bližšie k funkčnosti z pohľadu reálnosti zásahov.
Ale vtedy by to prestala byť simulácia. Preto to, čo sa predvádzalo, bola práve simulácia a to ešte k tomu podliehajúca prísnym pravidlám. V mnohých prípadoch je to skôr nepodarená imitácia. Aby sme mohli niečo simulovať, musíme tomu najprv rozumieť.
Okrem toho, hned na začiatku je predpoklad, ktorý pri zamyslení kladie viac otázok ako odpovedí. Tu rezonuje hlavne otázka, že čo to vlastne ten šerm je? Hlavne pri tom slove “predvádza” by to platilo úplne. Kde by som sa chcel opýtať, či by autor článku, bitku na život a na smrť na nože niekde v zapadnutej petržalkej uličke(Tyršovom nábreží)označil za šerm alebo nie. Pričom je isté, že čo by aktéri “predvádzali”, by určite nebolo oku lahodiace. Ak by to šerm, v tej Petržalke nebol, tak prečo podobné strety z Benátok zpred troch storočí tak označované sú? Ja mám jasno v tom čo je šermom. Šerm je bojové umenie sečnými alebo bodnými zbraňami. Bojovým umením je to len vtedy ak su dodržané princípy učenia ktoré fungujú (pozor na to čo rozumieme pojmom funkčnosť) a sú overené praxou stovkami rokov. Považujem to teda za ďalší argument ktorý je podľa mňa klišé. Je na to len jedna rada, ak sa niekto zmieta v neistote o tom čo možno nazvať šermom, nech si prečíta ringecka, lewa, marozza, fabrisa, marcelliho, angela alebo pariseho. Mimochodom o estetiku vôbec nejde, a neviem kde pán Bordza prisiel na to, že boj dýkami nie je podľa mňa možné označovať šermom.
2,
“Chceme sa teda odlíšiť od športového šermu práve tým, že naše konanie je zmysluplné”

(autor navádza na to, že športový šerm nieje zmysluplný – veľmi trúfalé tvrdenie, alebo nevedomosť ? Alebo som nepochopil význam slova zmysluplný, teda majúci zmysel? Nie nepochopil. Pretože z bojového pohľadu naozaj konanie športových šermiarov nie je zmysluplné. Je zmysluplné pre zbieranie bodov.)

“ a chceme bojovať tak aby sme ad1 my zasiahli ale sami neboli zasiahnutí a ad2 chceme súperovi uštedriť zásah ktorý by ho v reálnej situácii zabil alebo vyradil z boja. Nechceme teda šermovať na body a obchodovať a hazardovať systémom, veď urobím niečo nebezpečné a možno mi to vyjde a ak nie, mám predsa ešte 4 životy. Teda aspoň dúfam že nie ak chceme naozaj simulovať súboj a nie športové stretnutie. Áno turnaj je postavený na viac bodov, pretože musí byť atraktívny pre súťažiacich, aby mali pocit že si zašermovali. Bod 2, teda funkčnosť zásahov je to hlavné o čo mi v tomto príspevku ide.”

- Myslím, že mám predstavu, čo chcel autor povedať, avšak zbytočne generalizoval. Skutočných “obchodníkov s bodmi” bolo na turnaji nemnoho. Pri súzásahoch sa skôr jednalo o neschopnosť čeliť súperovmu útoku. Príčinou neschopnosti je buď nevedomosť alebo ignorancia. Alebo pravidlá turnaja, ktorý prísne netrestá ľudí, ktorí sa súzasahom nesnažia vyhnúť. V každom prípade, nie som si istý, či je horšia neschopnosť, alebo obchodovanie s bodmi.
O príčine neschopnosti/neochote v tejto chvíli polemizovť nechcem. Avšak nepochopil som spájanie “funkčnosť zásahov” s “teda šermovať na body a obchodovať a hazardovať”. Nevadí že si nepochopil, dám ti jeden z mnohých príkladov. Seknem súpera švihom ktorý by nijak neuškodil do chodidla pri čom zákonite musím predsunúť hornú časť tela kvôli nepomeru menzúr. No a čo že ma súper o pár stotín sekundy bodne alebo sekne do hlavy, veď som bol prvý nie?Aj hazard predsa môže byť funkčný zásah, ktorý vyradí súpera. Že je dotyčný hazardér, je jeho vec, ale nemá to nič spoločné s prevedením kvality útoku. A že je hazardér predsa ešte neznamená, že body vymieňa.

3,
“Veľké množstvo ľudí šermovalo štýlom seku či švihu, lebo to je asi lepší názov v tomto prípade. Ak teda vychádzame z predpokladu že nám ide o simuláciu reálneho boja musím konštatovať, že 95% sekov vykonaných na turnaji by som neuznal ako zásah. Ide nám predsa o to, či uštedrený zásah je funkčný alebo nie. Nejde nám o to, kto sa prvý dotkne súpera. A podľa mňa, sek v tomto prípade nie je funkčný. Z čoho vychádzam? V prvom rade nech na turnaj prídeme v kostýme z akéhokoľvek obdobia, stále v ruke držíme kord so športovou čepeľou, ktorý nemá takmer žiadnu váhu. Preto môžeme pri šerme s tak ľahkou zbraňou simulovať reálne len obdobie, kde by sme s tak ľahkými zbraňami naozaj šermovali.
Neobstojí veta: „veď v reálne by som ho takto sekol rapírom a to by mu ublížilo“. Neublížilo priatelia, pretože v reále by ste takto s rapírom nesekli. Obdobie kedy sa šermovalo takto ľahkými zbraňami je 19. storočie (a tu sa stále diali súboje na krv) kde sa šermovalo fleretom alebo ľahkým kordom veľmi sa blížiacim tvaru fleretu kde o tom, že sek nemá valný účinok nie je pochýb. Poprípade to ešte môže byť 18 storočie. Kto držal v ruke originál francúzskeho kordíka zistí, že sú ešte aj ľahšie ako naše cvičné zbrane, pretože my často máme športovú čepeľ na koši zo 17 stor, čo váhovo jednoducho nejde do kopy. Vieme, že na to aby bol sek funkčný zbraň jednoducho musí mať určitú pádnosť. Zbrane ktoré boli k seku vhodné sa nezhodujú s tým čo používame na zvolene tvarom, veľkosťou ale hlavne váhou. Inými slovami, to k čomu smerujem je, že sek v tomto turnaji je podľa mňa neúčinným zásahom a nemal by byť hodnotený ako zásah. “

- Nechápem zatracovanie seku. K zatracovaniu a výhodám či nevýhodám seku sa môžeme baviť konkrétnejšie v inej téme, tu by to príliš zahltilo diskusiu. No ale ak sek zatracovali mnohí autori ktorých určite poznáš, niečo na tom bude. Sekať fleretom alebo kordíkom je jednoducho neúčinné, netvrdím, že nikdy nie je možné spôsobiť zranenie, ale jednotucho pokiaľ nie je trafená tvár bude neúčinný. Poukázal som na to, že na turnaji sa seká zbraňami ktoré sú určené na bodný šerm. A toto som si nevymyslel ja. Sek na prsty(zvlášť pri kordíkoch bez koša), zápästia, ramenný kĺb, krk, obočie/oči, koleno, slabiny je plne funkčný pri použití akejkoľvek OSTREJ zbrani a minimálnej námahe. Vrátane ľahkého kordíka. Ono je to skôr záležitosťou myslenia šermiara. Šermiar predsa neútočí na vyššie uvedené miesta s cieľom zabiť, ale poškodiť. Z dlhodobého hľadiska je pre takéhoto šermiara akákoľvek odierka, ranka na súperovej silnej ruke výhodou a čím viac času uplynie, tým vačšiu výhodu má. Je na šermiarovi, akú taktiku si zvolí a keď si zvolí vyčerpávajúcu vojnu, je to len a len jeho vec. Okrem toho, práve preto je to hodnotené len jedným bodom. To isté ostané seky smerujúce k silnému krvácaniu, alebo strate pohyblivosti. Šermiar hrá na čas. Po jedinom úspešnom zásahu už stačí len hrať na čas a venovať sa len obrane a čakať na vhodnú kontru. Osobne si myslím, že autor sa príliš zameral na operatívne problémy a stratégia a taktika v tomto smere trocha unikli pozornosti Neunikli. Stratégia a taktika majú napomôcť k najjednoduchšiemu a najúčinnejšiemu zabitiu súpera. Problém je, že tu je pekne vidieť, že pán Bordza sa na problematiku stále pozerá optikou športu a zbierania bodov. Aj keď sek do tváre je aj pri týchto zbraniach možné považovať za funkčný, dá sa polemizovať o tom, koľko sekov inde ako na tvár by spôsobilo silné krvácanie alebo znehybnenie súpera. Alebo inak, zabránilo by mi krvácanie na ruke spôsobené ostrou športovou čepeľou v tom aby som súpera bodol do tváre?

- K rýchlosti seku rapierom … hm….
Najprv maly fyzikalny experiment. Definujme. Zásahová plocha pri korde i rapiere zostáva konštantná(zasahujem vždy prvou 1/3 čepele, plocha ostria zostáva rovnaká). Predpokladajme, že športová čepel je len 1/3 váhy rapierovej čepele. Energia dopadajúcej čepele je rovná kinetickej energii, ktorá je jedna polovic krat hmotnost krat rychlost na druhu. Zaujíma ma čo pán Bordza považuje za rapír a čo za kord. Mám pocit že používa starú vžitú a podľa mňa nesprávnu terminológiu a kordom myslí prútový alebo iný kôš zo sedemnásteho storočia so športovou čepeľou.Malý exkurz do názvoslovia. Kord je lokálny názov prevzatý od Maďarov ktorí akýkoľvek meč nazývajú slovom Kárd. Rapír je názov používaný nemcami a angličanmi, taliani používajú slovo spada. Ak chceme teda definovať, definujme korekne a zadefinujme presne dve zbrane ktoré porovnávame. Po dosadení do rovnice nám vyjde, že na to , aby sa obe energie rovnali, tak rapierová čepel sa musí pohybovať 0,547722557505166 rýchlosti športovej. Teda v praxi a prevedené na ľudskú reč. O polovicu pomalší sek pri rapiere spôsobí rovnaké škody ako športová čepel. Nechápem čo sa chce týmto dokázať. Dá sa to aj otočiť. Ak budem sekať rapírom najrýchlejšie ako dokážem, ako rýchlo treba seknúť tu popísanou ľahšou zbraňou aby účinok bol rovnaký? Dá sa to vôbec? Nikto nepovedal, že rapír je tak pomalý, že jeho sek trvá polovicu seku kordovou čepeľou. A potom, aj keby som pristúpil na túto rovnicu, kde je dôkaz o tom, že konkrétna energia o ktorej pán Borza hovorí je účinná?

O odolnosti ľudskej pokožky si prečítajme tu
http://www.havrani.sk/clanky-o-historii/ucinnost-bodov-a-sekov-v-serme-kordom
Z čoho je pre nás zaujímavá časť “Rovnakým spôsobom sa pokúsili odmerať účinnosť seku. Namočená koža bola natiahnutá okolo zakriveného povrchu. Vyvinutú silu nebolo možné úplne objektívne odmerať, ale pri ťahanom seku so subjektívne odhadnutou silou 2-2,5 kg bolo dosiahnuté preseknutie asi 12,5 cm. Ale priateľu, veď my nešermujeme nahí. Naviac, píše sa, že šlo o rapír, síce ľahký, ale váha sa neuvádza. To by určite stačilo na nepeknú ranu na tele.”
A na záver… chcel by som vidiet autora ako si nechá seknúť predlaktie alebo krk ostrou zbraňou a pritom to bude považovať za neúčinný sek. No smozrejme že by som si nenechal. Nehovorím, že seknutiu ľahkou zbraňou sa treba usmievať v ústrety. Môže byť spôsobené zranenie aj keď podľa mňa skôr so šťastím, ale nebude smrteľné. Môžeme analyzovať váhu, sklon a milión iných vecí. Každý súdny človek však musí potvrdiť že obrovské množstvo útokov na turnaji je často buď neúčinných, alebo ide o situáciu kedy by možno zaboleli ale nezabili by. A aj napriek tomu dostanú za takýto zásah bodík a ten čo zasiahne napríklad bodom do pŕs alebo tváre, síce o niečo neskôr nie. Je to nereálne, lebo v reále by úspech slávil asi ten ktorý zasiahol druhý. A mimochodom, aj sekať je treba sa naučiť. Mnohí sekajú na plocho a využívajú to že sa im čepeľ ohýba a zasahujú za súperov kryt. Úprimne, sekanie na plocho nie je cudzie ani tebe. Veľmi sa mi páčilo, ako na menzúre ktorú organizovali tovariši pred pár rokmi človek ktorý slávil na zvolene obrovské úspechy vyhorel ako zápalka. Nevyhral ani jeden zápas, keď som s ním šermoval ja, ani raz ma netrafil. Z jednoduchého dôvodu, na schlegri sa čepeľ neohne

4,
“Už vôbec nehovorím o slabých priloženiach plochou čepele napríklad zospodu na ruku (isté podhrabnutie ktoré sme tam tiež často videli). Vôbec by som sa nebál rozhodnúť situácie kedy jeden švihne druhého cez hruď a ten mu v zapätí, aj keď až následne bodne do masky alebo do tela v prospech toho čo bodá. Problém je v tom, že tí čo radi sekajú využívajú to, že v ruke držia niečo veľmi ľahké s čím je sek veľmi ale veľmi rýchly a je veľmi ťažké stihnúť reagovať naňho tak aby nedošlo minimálne k súzasahu. Takýto sek s tak ľahkou zbraňou by mal však podľa môjho názoru z 95% taký účinok, ak kedy sme v ruke držali ľahký konár zo stromu, teda že okrem štípania by hlavne cez niekoľko vrstiev oblečenia nič neurobil.“

- Ono je tu stále otázka, či by seknutý, ešte po zásahu netrénigovou zbraňou, sek dokázal opätovať. Šok a prekvapenie z bolesti zneistia… K rýchlosti športového kordu a pomalému seku som sa už vyjadril. A neviem sa zbaviť pocitu, že autor sústavne píše o sekoch niekam na hruď a iné seky nepozná resp ze 95% boli seky na hruď. Čo ja som videl, tak neboli.Prvá veta je čistou špekuláciou a k ďaľšej časti nemám dôvod sa vyjadriť.

5,
“Ale potom sa nemusíme hrať na šerm. Ak by sme mali pripustiť seky ako techniku funkčnú, museli by sme sa presunúť váhou zbrane trocha dopredu, tak do cca 17 stor. a tam by sek síce už bol funkčný, ale tam by ste aj zistili priatelia, že jednak s ťažšou zbraňou neseknete tak rýchlo, ako so športovou čepeľou ale hlavne, že vám súper dokáže na váš sek lepšie reagovať, pretože jeho reakčná doba sa zvýši tým, že vy sami ste pomalší. Ale to je správne, pretože bude reagovať na sek ktorý by ho naozaj ohrozil. Majstri neboli hlúpi, nie nadarmo napríklad taký Fabris hovoril že sek v podstate málo účinný a je veľmi nebezpečný pre toho kto ho vykonáva. Nie nadarmo Angelo alebo Olivier či iní majstri francúzskeho šermu šermujú hlavne bodmi a to isté platí o ich mladších kolegoch. Sek má svoje miesto tam, kde sa šermuje zbraňami naňho vhodnými. Na zvolene sa však šermuje zbraňami čisto bodnými.”

- V texte sa zabúda na jednu vec. Na turnajoch , pri použití čepele inej, ako je športová, by začali neúmerne rásť riziká spojené so zraneniami. V akejkoľvek čepeli s vačšou masou materiálu, začne rásť tuhosť.Nedochádza k želaným deformáciám pri zásahu a riziko smrtelného zranenia rastie. Sú zbrane ktoré majú oveľa väčšiu masu, váhovo sedia s rapírmi a dochádza k želaným deformáciám. Treba len trocha viac sledovať šermiarske dianie vo svete a skúšať. Čo je pre mňa ale dôležitejšie, na turnaji pri použití čepele inej ako je športová by sa začalo šermovať inak. A nie kvôli riziku, ale kvôli inej váhe a proporciám. Okrem toho sa nesmie zabúdať na to, že útočník pri použití ťažšej čepele by bol síce pomalší, ale to isté platí i pre obrancu. Parita zostáva zachovaná. Tu odporúčam naštudovať si dobové pramene, ako je možné účinne a rýchlo reagovať na súperov sek rapírom. Rovnaká zostáva váha zbraní, nie však rýchlosť seku a reakcie ak konáme správne. V oboch prípadoch. Tak aj pri športovej ako i pri rapierovej čepeli. Ak je niekto rýchly v seku, musí byť predsa rovnako rýchly aj v obrane, pokial je to spôsobené len zbraňou. Ale zbraň nehrá žiadnu rolu, ide o človeka. Ale hrá, a váha zbrane je veľmi dôležitá. Okrem toho sek zaberá kopu času na náprah a prípravu, ktorý môže bodový šermiar využiť. Je to ale o otázke na samotného šermiara, prečo ten čas nevyužije, ak vidí situáciu smerujúcu k seku. Niečo ako nepostrehnuteľný sek predsa neexistuje. Samozrejme nie. Ale je rozdiel medzi postrehnutím a vyvolaním reakcie. Podľa mňa je možné švihnúť tak, aby človek nedokázal dostatočne reagovať. Na to však potrebujeme mať v ruke niešo extra ľahké, napríklad športovú čepeľ že? Ale tu sa vraciame späť k tomu, čo takýto švih vlastne spôsobí. Len je zrejme problém s nácvikom reakcie na udalosť.

6,
"
Otázkou teda je len to, či zbierame body a športujeme, vtedy je tento príspevok bezpredmetný, alebo sa hráme na rekonštrukciu a priblíženie reálnej situácii. A vtedy by som nad riadkami vyššie trochu pouvažoval. Prepáčte mi dlhší príspevok."

- k tomu len toľko… ak sa chceme priblížiť k reálnej situácii, neostáva nám nič iné, len sa do krvi pourážať a další deň poslať sekundantov, ktorí dohodnú čas a miesto. Neexistuje nič, čím by sa realita dala nahradiť a v takto hraničnej situácii, ako je boj na život a na smrť, sa k nej čo i len priblížiť. Pretože ten, kto bojuje o holý život, dokáže zázraky. Dokonca aj seknúť kordom, ak si myslí, že by mu to mohlo zachrániť život. Ospravedlňujem sa ale toto zaváňa znova demagógiou. Nejde mi o tom aby sa na Zvolene bojovalo na život a na smrť. Ide mi o to, aby šermiari rozmýšľali o tom čo robia, aby sa neuspokojili so svojim získaným bodom keď vedia, že v reále by sice zasiahli prví ale následne by zomreli.

S pozdravom,

Martin Marcipán Janičina.

[Martin Janičina]

Pozývame všetkých záujemcov o historický šerm na TURNAJ V HISTORICKOM ŠERME
NA ZVOLENSKOM ZÁMKU ( XI. ROČNÍK), ktorý sa uskutoční 17.4.2010
http://www.serm.sk/?program=51&module_action__0__id_ci=4290
Propozície:

účastnícky poplatok: 30 € – zahŕňa:

- miesto na spanie, piatok až nedeľa (vlastný spacák+karimatka),
- strava (piatok- večera, sobota – raňajky, obed)
- dobová hostina - sobota večer
- štartovné pre hlavnú disciplínu (šerm kordom, jeden proti jednému)
- „turnajový pohár“, ako úžitkový suvenír – obdrží každý účastník

Nevratnú zálohu 20 € je potrebné zaslať do 1. 4. 2009 na adresu:

Róbert Vasil
A. Hlinku 2330/2
960 01 Zvolen
tel: +421 903 535 934
email: rvasil@centrum.sk

[Belička Ivan]

Vysledky:
Duel:
1. Buršík CZ
2.Volf Martin CZ
3.Kollár Martin Cassanova

Jeden proti dvom
1.Kollár Martin
2. Svoboda CZ
3. Mišo Durai Oliheň

šermujúcich v prvom kole 42 šermairov

Opäť príjemná akcia na Zvolenskom zámku

ib
_________________
Navi