serm.sk

[Andrej Janičina - Jabčo]

Mijamoto: žiaľ tvoje zistenia opäť nie sú správne. Nehcem zachádzať do etymologických debát ale je skutočne rozdiel medzi šermom a bitkou hocičím čo Ti príde pod ruku. Pričom nie ja ani pravda to, že by šerm bola sálová zábavička nepoužiteľná v praxi.

A k tomu poslednému paragrafu, tak opäť nemáš pravdu - samozrejme že sa vyjadriť môžeš a samozrejme môže byť aj diskusia, dokonca niekedy prínosná. Ale tento prípad to žiaľ nieje, nemá asi príliš cenu dookola omieľať to isté vo všeobecnej rovine bez toho, aby si videl viac dovnútra.

Viac zmyslu by malo baviť sa povedzme o porovnaniach a témach ako, rozdiely v prístupoch k tempovaniu, alebo preferencia sek/bod, viazanie, rozdiely v práci s čepeľou a vzdialenosťou,...
Rozhodne nie ale veci typu "zadefinuj mi prečo vznikol šerm". Ak položíš takúto otázku (a prepáč ale veľa z tvojich otázok a postrehov je z tohoto súdka) sa nemôžeš diviť, že dostaneš odpovede aké dostávaš na tomto fóre. Rozumiem, že sa potom tieto odpovede u teba stretávajú s nevôľou, lebo sa potom môžeš cítiť ako podceňovaný a je len prirodzené že potom ostatných obviníš z nafúkanosti - je to posledná obrana v debate kde ťaháš za kratší koniec. To však ešte neznamená, že táto komunita ľudí je uzatvoreným elitárskym klubom, ktorý opovrhuje ostatnými. Ide len o to, že ako kto vystupuje, aké otázky kladie, také dostáva odpovede.

[Marián Kostolný]

Jabčo, to ako že, podľa Teba je normálna debata tých pár posledných príspevkov k mojej osobe
Aj odpovedať sa dá slušne....

Páni, ja sa tiež nebijem kade chodím, tiež "niečo študujem" tiež študujem aj techniky o ktorých viem, že ich nikdy reálne nepoužijem a neviem, či niekedy vôbec boli reálne využité.
Aj "u nás" na SVK sú ľudia čo roky študujú nejaké Kata, pátrajú v starých knihách a pod. rozmýšlajú nad tým, čo tým chcel autor povedať, prečo je to tak a nie inak.
Tak isto aj v Ázii je kopa zabudutých štýlov a škôl, ktoré boli zabudnuté. Tiež sú ľudia, ktorí ich študujú, prípadne sa ich snažia oživiť a tieto školy, sú staré nie 300, ale aj 1.000 rokov. Je možné, že tieto školy boli "prekryté" inými štýlmi a technikami najprv musia štýl "vyčistiť " a pod. čo je možno ťažsie ako niečo oživiť. Je to niečo ako prerábať starý dom.
Veľmi dobre chápem o čo sa snažíte, čo robíte a prečo to tak robíte, nie som blbý.
_________________
Pozorovateľ

[Andrej Janičina - Jabčo]

No ja by som sa skôr spýtal, či si také odpovede dostával hneď od začiatku, alebo sú len výsledkom dlhodobejšieho pôsobenia.
Cháp ma dobre, bez urážky, ale skutočne by si niektoré príspevky miesto odpovede zaslúžili skôr zaťukanie na čelo - niekto to vyjadrí diplomatickejšie a niekto sa viac odviaže. Ja tu nebudem nikoho súdiť aby som vyhlasoval ktorá z reakcií je vhodná a ktorá nie.

Otázkou je skôr čo z tohoto patrí do témy diskusie o talianskom šerme, lebo podľa mňa už dlhšiu dobu nič. Ak chceš diskutovať o talianskom šerme prosím, pokojne diskutujme, ale inak pretože celkom veľa emócií tu bolo rozvírených kvôli obyčajnému lampášu (alebo ten vlastne ani nie je pravým dôvodom?).

Omnoho zaujímavešie témy sú možno vývoj systému spojený so zmenou používaných zbraní, ich konfrontácia, alebo trebárs debata o tom, či niekto aktívne praktikuje šerm podľa bolognskej tradície, alebo dokonca ako kto chápe jednotlivé prvky ktoré sa učia na školách, ako nad nimi rozmýšľa, či ich v reále skúša s ochrannými prostriedkami a či mu fungujú.

[Marián Baran]

Mijamoto: Strasne mi pripominas jedneho mojho kamarata (zasvateni vedia). On mava tiez potrebu za kazdu cenu oponovat a ked mu dojdu argumenty, tak sa nacerti a urazi. Nastastie on to robi len ked sa opije.
_________________
Under Jolly Roger

[Andrej Janičina - Jabčo]

Majlo: Ja asi viem ))))

[rasto hrcka]

Ahojte, chcem sa spytat ohladom viazania v talianskej skole. Ide mi o toto : Ked som cital Fabrisovu knihu a aj Cappa Fera, uvadzaju, ze pri viazani (stringere) sa NIKDY nesmies dotknut superovej cepele. Ale v praci Giganti-ho je uvadzane "vychylenie". A otazka je: menilo sa viazanie s vyvojom sermu alebo som len ja zle pochopil Gigantiho. Popripade aky je vas nazor na "viazanie"

Dakujem

P.S. Dufam ze je to zrozumitelne napisane.

[Martin Janičina]

Samuraj: pochopil si spravne aj ked nie je ortodoxnym pravidlom nedotykat sa cepele. To ze Giganti je fabrisov sucastnik tiez nieco znamena. Pohlad na väzbu sa časom vyvyjal. A prosim o zmenu avatara

[rasto hrcka]

Aha, dakujem.

[Andrej Janičina - Jabčo]

Pri talianských majstroch je dôležité povedať, že neboli v názoroch tak jednotní ako nemeckí. Dokonca niektorí sa navzájom ohovárali a radili ako postupovať proti žiakom svojich konkurentov. Takže áno, v tom období sa učili obe možnosti, dobré vedieť o oboch, rozmýšľať nad nimi a používať ich podľa vhodnosti situácie.
Fabris hovorí, ako si správne uviedol, je to čo mi poznáme ako väzbu by sa malo vykonať bez dotyku súperovej čepele, pretože už samotný dotyk by mohol provokovať súpera k akcii - prevahu zaisťuje postavenie nášho forte a protivníkovho debole a uhly.

Ja si ale nemyslím, že za každú cenu sa treba pri väzbe vyvarovať dotyku súperovej čepele.

[rasto hrcka]

Ano to s tym ohovaranim a vyucovanim urcitych "anti" skol som si vsimol. Boli majstri kt ucili ako sermovast proti Fabrisovmu stylu.

Sam som skusal "viazat" bez dotyku a mne osobne to prislo lepsie, ale urcite to ma aj svoje proti. Chcem sa spytat este na jednu vec. Pri re-cavazione (contra-cavazione) aby udrzali opoziciu dotykali sa cepele a vytlacali ju alebo opat to bolo bez dotyku a len ohrozovali supera mierenim a postavenim svojho forte. Z tych textov to nie je moc dobre rozumiet (ja si myslim ze tam uz je dotyk ale radsej sa opytam )

[Andrej Janičina - Jabčo]

Samuraj6: No podľa mňa je hlavne omyl zamieňať contro-cavazziona a re-cavazzione. To nie je ten istý prvok. Contra-cavazzione vykonám, keď sa súperovmu cavazzione bránim svojim cavazzione v tempe jeho cavazzione - výsledok je že nám zbrane skončia v pôvodnej polohe. A re-cavazzione je reakcia na contro - teda ja si to tak vykladám.

No a tu asi prirodzene k dotyku dochádza (ale asi aj nemusí - toto by som nebral vyslovene striktne), aj keď by som nepovedal že sa čepel nejako extrémne vytláča. Ide o to, že po vykonaní cavazzione by mal okamžite nasledovať útok - asi nie je cieľ urobiť cavazzione vytlačiť protivníkovu zbraň nabok a čakať - tak mu iba dáme potrebné odkrytie a tempo k útoku.

[Martin Janičina]

ricavazione tak vyklada aj fabris, teda ako reakciu na contracavazione. Mozes sa dotknut aj nemusis, to zalezi podla toho co chces doisiahnut. Standardne sa hovori ze po cavazione ma ist utok, to ale musi byt v tempe, teda cavazione di tempo. Pokial to je mimo tempa tak je to velmi nebezpecne. Ale ani to s tym utokom nie je uplna pravda, napriklad capoferro maj aj iny nazor.

[rasto hrcka]

Ano viem ze re a contra cavazione su ine. Zle som sa vyjadril.Bolo to mienene na obidve techniky.
Cize v podstate je to jedno ci sa dotykam abo nie.Ak som spravne pochopil.

A k tomu utoku. Casto sa vyskytuje ze po cavazione nenasleduje plnohodnotny utok ale len finta na vyprovokovanie superovho utoku (Cappo Ferro) - z tohto dovodu som sa pytal na ten dotyk. Lebo ked vychadzam z toho ze pri vazbe sa nedotykaju aby nevyprovokovali superov utok tak tu by to malo byt podobne.

dakujem za odpovede

[Martin Janičina]

Jedno to urcite nie je. Ako som povedal, zalezi na okolnostiach a aky
mas nasledny umysel.

[Martin Janičina]

Treba si uvedomit ze vazba nema len jedno takticke pouzitie.

[rasto hrcka]

Ano je mi jasne ze vazba ma viaceri taktickych vyuziti.

Dakujem velmi pekne.

[rasto hrcka]

Nechcem byt otravny tak uz posledna otazka. Aky je rozdiel pri viazani zbrane a tela? Je mi jasne ze pri viazani zbrane je dolezita misura obliqua a v podstate urcite prekrizenie zbrane.(napr.super ma quartu) A pri viazani tela je lina rovna (napr. terca).

[Martin Janičina]

Čo je to misura obliqua? Misura je vzájomná miera, alebpo vzdialenosť. Myslíš Linea obliqua nie?

[rasto hrcka]

Ano samozrejme "linea obliqua". Sorry

[Martin Janičina]

Viazanie meča - podľa Capoferra, lebo z neho asi vychádzaš sa používa na získanie menzúry a tempa. Používa sa vtedy, keď je čepeľ v linea obliqua, teda nie je rovno ale tvorí uhol do niektorej zo strán. Kvarta je príklad ktorý uvádza Capoferro, ale aj terza môže byť vykonaná v linea obliqua, ak môj hrot mieri mierne doľava a naopak aj quarta môže byť v linea retta (v priamej línii teda bez uhla). Napríklad Fabris radí takto (bez uhla) držať všetky štyri známe strehy a volá ich dobre vykonanými (bene accomodara). Na získanie menzúry preto, že do nej vstúpiť inak ako pod ochranou väzby je veľmi nebezpečné. Tu si poloha súperovej zbrane vyžaduje dotyk. Na získanie tempa preto, že väzbou provokujeme súpera k nejakej reakcii, teda pohybu ktorý je pre nás tempom na útok v contra tempe. Capoferro hovorí, že súper nám môže dať napr. tempo tak, že po našej väzbe vykoná cavazione, do čoho my útočíme zárazom. Toto píše aj fabris, lebo prechod ruky z jednej strany v linke na druhú bude vždy rýchlejší ako cavazione.

Viazanie tela - používa sa vtedy, keď súper nemá v strehu svoju čepeľ v linea obliqua ale v linea retta, teda priamo pred sebou. V tedy viažeme bez dotyku tak ako to obhajuje aj Fabris. Toto slúži na získanie menzúry a nejde nám až tak o tempo. Splnili sme podmienku že do menzúry vstupujeme pod ochranou väzby, pretože síce sa nedotýkame, ale naše forte je blízko k súperovmu debole, teda aj tak máme v prípade potreby prevahu na čepeli. Pohyb potrebný k styku čepelí v nutnosti je veľmi krátky, preto nás netrápi, že sa nedotýkame. Naopak je to pre nás aj výhodou, lebo súper nezaznamená dotykový vnem a vlastne si ani nemusí uvedomiť, že už je viazaný (ak chápeme a vieme ako získavať a lámať menzúru, dokonca aj tak aby si to on nevšimol tak dvojnásobne). Ak teda nezaregistruje že je viazaný, získame výhodu a môžme útočiť bez využitia jeho tempa a podľa Capoferra by to malo byť tzv. útokom popri hrote. Teda keď už sme v zásahovej vzdialenosti a máme pomyselnú prevahu na čepeli, bodneme po čepeli priamo tak, že už sa svojim forte naviažeme na jeho debole a on kvôli tejto našej prevahe na čepeli bude nášmu bodu veľmi ťažko čeliť. Ak ale nechceme takto útočiť, môžme sa kľudne naviazať a súpera k tempu vyprovokovať na čo je potom rad možných reakcií, napr. úhyb s bodom v contra tempe.