serm.sk

[Thailandyr]

Nazdar
Chcem sa spytat, Vasa skola trva po cely rok, tak ako si pisal naposledy? Robite aj jedenapolrucne? Vyucujete aj inde ako v Kosiciach?
Vdaka a vela uspechov.
_________________
Ten co sermuje nieje vzdy sermiar, ale ten co zhadzuje cudzie usilie JE VZDY SVINA...

Najlepsi cas na trening je TERAZ!

A nakoniec moje oblubene: "I just keep getting better!"

[Milan Olaff Madlenák]

Thailandyr: Skoro rok, s vynimkou kdejakych prazdnin, kedze trenujeme v skolskej telocvicni... Jedenapolrucne zatial nie, dost prace je s kordmi, ktore tak ci tak nestihame ku nasej spokojnosti... Dochadzanie sme skusali dvakrat, tyzdenny rychlokurz sa neosvedcil vobec vzhladom k preberanemu "ucivu" a vzitiu zakladov, pravidelne vikendove vyucovanie bol problem naladit kvoli prelinaniu sa so sezonou... V principe sa vsak tato moznost nevylucuje...

[Thailandyr]

Vdaka za odpoved. Kordy zatial niesu pre mna, nestiham langschwert k svojej spokojnosti. Snad jedneho dna...
Este raz zelam vsetko dobre a vela uspechov.
p.s. : paci sa mi ta reklama co mate na skolu na stranke, je to velmi pekne spracovane, a fotka sa pekne hodi k textu.
_________________
Ten co sermuje nieje vzdy sermiar, ale ten co zhadzuje cudzie usilie JE VZDY SVINA...

Najlepsi cas na trening je TERAZ!

A nakoniec moje oblubene: "I just keep getting better!"

[Milan Olaff Madlenák]

Predpokladany obsah Skoly sermu 2009:

1. Zaklady sermu kordom z prelomu 16. a 17. storocia

2. Vseobecny prehlad "atmosfery" tridsatrocnej vojny

3. Vojensky vycvik na poste musketiera a pikaniera
----------------------------------------------------
4. Pre tych, co vytrvaju "krst ohnom" na rekonstrukcii bitky v Kosiciach a zaradenie do Sermiarskeho klubu Spolocnosti Via Cassa a s tym suvisiace vyhody a dalsie moznosti

[Andrej Janičina - Jabčo]

Olaf na ktorom majstrovi svoju školu staviate? Teraz skutočne nerýpem, len ma to zaujíma. Id eo jedného konkrétneho majstra? Syntézu viacerých - ak áno o koho ide?
Lebo tomuto sa možno venujú aj viacerí a nebolo by zlé poznatky konfrontovať.

[Milan Olaff Madlenák]

Kedze sme divadelnici, ako som sa dozvedel, tak mame postaveny univerzalny mix Cappo Fera, di Grassiho a trochou Fabrisa, to vsetko podfarbene menzurami a tempovanim okukanymi zo sportoveho sermu. A to vsetko doplnene o charakteristicky pohlad na serm podla konkretneho cloveka, vyplyvajuci z jeho mentality a fyzickych dispozicii.

Dufam, ze som dostatocne zodpovedal tvoju otazku.

EDIT: A zabudol som dodat, ze tomu mame upravenu aj terminologiu, kde z talianskej pouzivame prakticky len oznacenia strehov a poloh zbrani v obrane, plus cosi navrch.

[Pavol Uličný]

[Milan Olaff Madlenák]

Strucne asi takto:

Strehy su udajne povodne, tiez kryty vychadzajuce z Marozzovych kruhov. Sem-tam sa trafime aj do imbrocaty, inquartaty atd. /nemam potuchy, ci sa to pise presne takto, bohuzial/, cavazione je u nas kalvacia atd...

A k tomu su doplacane veci ako posun, vazba, strih, apel, vyzva atd.

Nam sa to osvedcuje, ludia si to zapamataju skor, obzvlast novacikovia. Problem je sa s tym niekde dohovorit s inym sermiarom, co ma nabehane a zauzivane tal. nazvoslovie /napr. chlapcom z MCE obcas naozaj nerozumiem a trva dlhsie, kym sa niekam dostanem/, co sa da v priamom strete pomerne jednoducho nazorne ukazat a pochopit.

[Andrej Janičina - Jabčo]

Olaf: Teda rozumiem tomu, že strehy nazívate podľa polohy ruky pri držaní zbrane, alebo to robíte inak?
Kombinujete Marozza s Cappo Ferrom a Fabrisom a modelujete to trochu podľa princípov športového šermu? Ešte by ma zaujímalo ako sa pozeráte na tempo a menzúru - uprednostňujete jednotempové, alebo dvojtempové akcie?

[Milan Olaff Madlenák]

Pouzivame styri zakladne strehy - prima, seconda, tercia, quarta, podla polohy ruky pri drzani zbrane, plus par ekvivalentov, kde sedi poloha ruky, ale nesedi napr. prenesenie hmotnosti tela...

Co sa tyka tempovania a menzury, je to tazke povedat po nete... Niekedy potrebujem mat menzuru vacsiu, inokedy mensiu, od toho sa odvija pohyb, predlzovanie ci skracovanie menzury. Ci jednotempove alebo dvojtempove akcie, tu je to tiez rozne, ked stihame, zmakneme utok aj z viacerych tem, pri vyrovnanosti ludi to vsak malokedy prejde cez dve tempa, ak ano, tak len kvoli choreografii suboja. Tu samozrejme sa da natahovat aj na tom, ci do tempa radime zmenu strehu, pokus o vazbu, apel a podobne veci, ked si snazime ziskat vyhodu pred samotnym utokom na vlastnu stranu...

Ak samozrejme tempom myslis jeden konkretny a presne ohraniceny pohyb so svojim zaciatkom a koncom...

[Andrej Janičina - Jabčo]

Hej tempom myslím jeden presne ohraničený pohyb so začiatkom a koncom.
Pri tom tempe mi ide o to či primárne učíte riešiť súperov útok svojim protiútokom v jeho tempe - teda útoky do útokov, alebo či uprednostňujete dvojtempový princíp, teda kryt protiútok.

[Milan Olaff Madlenák]

Aha, som zle pochopil. Uprednostnuje sa primarne dvojtempovy, ale uci sa a u pokrocilych pouziva aj utok do tempa.

[Martin Janičina]

Ak niekto vyučuje prierez školy zo sedemnásteho storočia nie je prehreškom používať jednotempovú ale aj dvojtempovú reakciu na súpera. Len je treba ľuďom vysvetlovať, že na začiatku (Fabris, Giganti, Capo Ferro) uprednostňovali reakciu utok = obrana teda jedno tempo, ale už od polovice storočia stále viac majstri používajú spôsob kryt + odveta (Marcelli, Pallavicini, Bondi di Mazo).

Olaf: Imbroccata (ale to je v skoršom šerme spôsob bodu primou) a Inquartata alebo Incartata. Strih (Coupé) je používaný až klasickou talianskou školou ovplyvnenou francúzmi, čiže ide o syntézu dosť širokého obdobia áno? Ale to nevadí, podľa mňa je dôležité ak ľudia vedia odkiaľ pochádza to čo predvádzajú.

Mňa zaujíma skôr ten Marozzo. Priznám sa, že som ho prešiel len veľmi veľmi povrchne, ale Bolonská škola kryla hlavne vysekávaním čepele cez pravé alebo rubové ostrie, ale poznala aj normálny kryt. Aké kruhy máš na mysli?

[Milan Olaff Madlenák]

Ano, ide o mix ovplyvneny potrebami nasich sermiarsko-divadelnych predstaveni, vznikal niekolko rokov, predpokladam, ze este niekolko rokov bude vznikat, casom sa mozno objavi aj nejaky "ortodoxny", ktory skusi aj jedneho konkretneho majstra. Casom. Dovtedy to bude stale tento mix, hoci len viac ci menej upraveny...

Vyuka je robena tym stylom, ze sa povie odkial co je a kedy cca sa to pouzivalo, tiez je zdovodnene, preco sa to pouziva pre nase potreby, pripadne ak to je upravene, tak preco a ako. Veci, ktore v dueloch nepouzivame kvoli pripadnemu pruseru, su predvadzane a nacvicovane so sportovymi cepelami a maskami.

Marozza nemam nacitaneho, doverujem vsak svojmu ucitelovi. Nejde o nic vynimocne, akurat o usporiadanie normalnych krytov do urcitej postupnosti, v ktorej smerovanie cepele vytvori okolo takmer celeho tela kruh. Napr. jeden sa zacina v nizkej prime, pokracuje cez vysoku primu (ked kryje lavu stranu) do kvinty (kryje proti seku zvrchu), odtial sa zase spusta cez vysoku terciu do spodnej, a tak kryje pravu stranu...

[Martin Janičina]

Co to je nízka prima. To myslis kryt ktorý pouzíva aj magisterium?

[Milan Olaff Madlenák]

Hm, asi to bude ono... Aspon podla toho, co som videl serm podla magisteria... U nas ju sice nepouzivame, ani v kruhu by zrejme nefigurovala, ale ukazujeme si ju, dovody su vysvetlene vyssie...

[Martin Janičina]

Ale Marozzo taku polohu nepozna. Jediny streh kde je meč na ľavej strane dole a hrot nemieri na supera je Porta di Ferro Larga (to je podobné ako ľavý wechsel u nemcov). A taliani vtedy tvrdili že každý sek aj kryt začína v jednom strehu a končí v druhom. Teda je to vždy prechod medzi dvoma strehmi. Ale navadí, asi je ťažké to takto vysvetliť. možno že to je niečo úplne iné ako som z tvojho popisu pochopil.

[Milan Olaff Madlenák]

http://www.arma-sfl.com/meyer/d-wechsel.jpg Ak je toto wechcsel /to som nasiel/, tak poloha primy v magisteriu je podla teba to iste, akurat mas opacnu polohy ruky, malickovou hrnaou od tela? Ak ano, toto je ta prima, co som mal na mysli terminom nizka. Netvrdim, ze ju pouzival, len som dal priklad, ako vyrobit ten kruh...

Ten hrot namiereny stale na supera sedi, je to logicke, kedze preferovali ako najucinnejsiu obranu utok do tempa. V tom pripade je prima u nas toto: http://www.thearma.org/Manuals/Fabris/book1/04011031.jpg

V pripade dvojtempoveho sermu a konkretne seku na lavu stranu, ked teda musim kryt a nemozem mu vliezt do tempa, tak len hrot posuniem dolava a mierne sklopim, cim nastavim malickovu hranu proti seku. Ruka vsak ostava stale v tej vyske, ako je na obrazku, a teda nad hlavou. V pripade jednotempoveho sermu si jednoducho ustupim do strany a bodam s rukou a cepelou stale v tej podobe z obrazku do utoku supera.

Inak to po nete neviem asi vysvetlit, no...

[Martin Janičina]

Nechcem vyzerať ako chodiaci manuál, ale možno niekomu pomôže to čo si tu prečíta, preto skúsim veci trochu vyjasniť.

1. Áno to je wechsel aj keď neviem či sa to volá rovnako aj pri tesákoch, ale to nie je kryt. Krytová poloha prima ktorá sa vyučuje aj v magisteriu je iná, je o dosť vyššie a proti útoku je nastavené dlhé ostrie, ruka je v lakti pokrčená, atď. To je poloha ktorá naozaj existovala ale je omnoho mladšia ako Fabris, atď (aspoň terminologicky vo význame kryt) a to nehovorím o Marozzovi. Preto nie celkom dobre chápem ten Marozzov kruh.

2. Áno, to je prima ale streh (nie kryt). Fabris a jeho súčastníci nepotrebovali exaktne členiť kryty, pretože súperov útok radšej riešili inak ako krytom v zmysle slova ako ho poznáme dnes. To posunutie ako ho popisuješ je ok, aj my to robime ak potrebujeme takto kryť. k tomu tempovému útoku len doplnenie, ak niekto seká na lavu stranu je možné dlaň pretocil do vysokej quarty a súčasne bodnúť ho do tváre. Tak ti on pekne dopadne na forte tvojej čepele a ty ho zároveň bodáš. To je akciu ktorú Fabris popisuje ako čeliť seku. Alebo radí stiahnuť sa telom dozadu a bodnúť vtedy, keď jeho čepeľ míňa tvoje telo ale ešte sa nezastavila.

[Milan Olaff Madlenák]

Vsetko sedi, streh, kryt, dokonca aj na to pretocenie ruky s kvartou, len som to nespominal, kedze sme sa nahanali po tej prime...

Aj ked, sam za seba a osobne pohodlie preferujem skor nepretacat do kvarty a bodat, ale zalepit to primou, naviazanu cepel preniest do tercie a odtial bodat, pripadne bodat hned primou. Ale to je to, co som pisal vyssie, ze je u nas snaha u kazdeho "vytvorit cosi ako unikatny styl" postaveny na veciach, ktore jednemu sedia a inemu nie...

Hlavne, ze sme sa dohodli...

V kazdom pripade je mozne, ze ten kruh sa vola po komsi inom, kedze suhlasim aj s urcenim veku tohto krytu a navyse mam mizernu pamat na mena a trepol som zvast. Co uz, par dni pockam a overim to u zdroja, ked nezabudnem.