serm.sk

[marybka]

http://marybka.rajce.idnes.cz/Dobovy_pochod/

Taka mensia pchadzka (cca 25km len tam)
_________________
zlý prcek...

[deCarabas]

Palo: nerozumiem preco... Aj takto to moze vyzerat, cize nemusime len vystupovat pred divakmi. Cim, mimochodom, to asi do sablony Podujati nezapada. Neboli pri tom divaci, nebola to oficialna akcia, len skuskat vytrvalosti a vybavenia. Report dopisem a bude na nasej stranke, mozem ho dat aj sem, ale nie som si isty, nakolko zapada do Podujati.
_________________
Peter - deCarabas - Madlenak

[deCarabas]

Palo, presuvaj, ak sa ti chce zakladat novu temu, nemam s tym problem.

Tak teda, nejaka ta kratka sprava z "Doboveho pochodu" mimo reportu, ktory bude uverejneny na nasej stranke. Bude zahrnat nejake odporucania a rady pre pripadnych nadsencov, co by si nieco podobne chceli skusit.

Slo o nulty rocnik (v pripade, ze sa este nieco take bude kontat) a hoci nazov zahrna slovo pochod, neznamena to, ze sme masirovali podla bubna. Tato akcia vznikla na moj popud, lebo som si chcel skusit, ako asi mohlo vyzerat cestovanie na pociatku 17teho storocia s minimalnou vybavou na prezitie. Olaff mal v plane brat so sebou aj zbrane a spravit z toho armadny presun, ale od toho sme (nastastie) upustili. Trasu som naplanoval z KE na Sivec (to je nad vodnou priehradou Ruzin) cez les, ciastocne po trase Hrdinov SNP. Tato trasa samotna nie je zla, ale ako sa neskor ukazalo, omnoho lahsie sa zvlada v trekoch, ako v barokovych botach. Pochod bol planovany na dva dni, teda jeden den cesta tam, taborenie a na druhy den cesta spat. Dokopy to cini nieco okolo 60km.

Vybavenie (moje osobne, moze sa lisit od ostatnych):
jedlo - doma pecene posuchy, varene vajicka, udeniny, udeny syr, ovocie a orechy. Ako zelezna rezerva kus speku. Ten jediny sa mi aj zvysil, cize som to mal rozratane dobre
nadoby - dvojlitrovy dzban na vodu (zbytocna vaha, mne by stacil litrovy, ale niektori nemali vlastne flase, cize nutnost), kotlik 1.5 litra kvoli caju z borovicovych konarov (odporucam, lahoda), cinovy pohar na caj a pod.
naradie - sekerka, noz, kresadlo
oblecenie - vsetko na sebe, mal som len nahradne pancuchy a do plasta zbalene sako na vecer
pozitok - hlinena fajka, jarna cibulka k pecenej klobase
Vsetko z toho hodene do velkej vlnenej kapsy.

Ako vidiet, naozaj sme toho netahali vela, napriek tomu kazdy gram je pri takejto ceste citit, ale postupne, ako sme vypili vodu a vyjedali zasoby sa vaha znizovala.
Z Kosic sme vyrazili o 09:00 rano v sobotu v pocte styria ludia a moj hafan. Uz po prvom velkom stupani sme zistili, ze barokove boty, ktore mame, nie su prave najidealnejsou obuvou na podobne vylety. Tak alebo tak, zatali sme zuby a sli dalej. Kvoli horucave, hrubemu obleceniu a namahe sla voda na odbyt a aj ten moj 2 litrovy dzban bol prazdny raz dva. Nebudem to natahovat, az po Vysoky Vrch sa slo skvelo, cez prirodnu rezervaciu, v tieni lesa ani ta horucava nebola tak zla, prirodne scenerie jedna radost a ani teren nebol az taky narocny. Ako som predpokladal, vsetko sa pokazilo po Vysokom Vrchu. Tam sa vytratili stromy, cize slnko palilo, pridali sa k tomu prhlavy a kroviny, na ktorych bolo vcelku lahke sa prizabit... No, skratka, po 7.5 hodinach tazkeho slapania sme dorazili na miesto taborenia. Nohy otlacene, lytka okusane, unaveni, ale zatial este relativne spokojni. Ohen sme urobili kresadlom - zistili sme, ze velmi prakticke je nosit so sebou par vyhasnutych uhlikov. Kresadlom zapalite prachno alebo knot, od toho sa rozfukaju uhliky a potom uz nie je nijaky kumst urobit ohen. Trvalo to len par minut. Na noc sme sa poriadne najedli, vypili si borovicovy caj a ulozili sa okolo ohna, zakruteni do diek a plastov. Noc bola v pohode, len nad ranom zacala byt solidna kosa, ale nic, co by sa nedalo zvladnut.

Na druhy den dvaja nasi clenovia zistili, ze maju nohy tak znicene, ze nie je sanca, aby pokracovali dalej (len pre info, islo o krpce hajducha a zenske barokove boty na vyvysenom opatku, cize sa to dalo cakat) a tak sme este vsetci vybehli na vrch Sivec, urobili zopar fotiek a potom poslali tych dvoch domov autom. Ja s Dorlasom a psom Leelou sme sa vydali domov. Nahodili sme poriadne tempo, cize takmer 2hodinovy usek z predosleho dna sme preleteli za polovicny cas. Na vysokom Vrchu sme sa najedli a napili, ja som zistil, ze mam pancuchy plne krvi z otrhanych noh, ale co sa da robit. Stalo sa nieco horsie, vybrali sme si pre cestu domov inu trasu, nez akou sme prisli A kedze sme ju nepoznali, za chvilku sme uz nadavali a smykali sa dolu tak prisernym svahom, ze by som to nechcel ist ani v zime na saniach s prilbou na hlave. Tesila sa hadam len Leela, lebo o chvilku sme sa dostali k potoku, v ktorom sa mohla cvachtat. Debilnym terenom sme sa tahali par hodin, cim som si definitivne dorazil chodidla a Dorlas koleno, ale po nekonecnych LHkilometroch sme dorazili k civilizacii, kde sme si dali pivo a potom sme sli ku mne domov a dali si blahodarnu sprchu (ne naraz, samozrejme).

Zaver: Vylet to bol krasny, ale odporucam kazdemu, aby si neplanoval taku krkolomnu cestu, aku sme mali my. V trekoch mi nikdy tak narocna neprisla, ale dobova obuv, resp. jej replika nie je skutocne stavana na nieco take. Treba zhodnotit objektivne, ake su fyzicke moznosti jednotlivca, je fakt, ze s Dorlasom sme boli v Kosiciach za cca polovicny cas, za aky sme dosli predosly den do taboriska. Inak naozaj napriek unave ci nejakym tym oskrenym noham nelutujem, ze sme sa na to dali a verim, ze ostatni si toto sado maso uzili rovnako ako ja
_________________
Peter - deCarabas - Madlenak