serm.sk

[Dávid Pollux Gregora]

Presne ako hovorí Filip. Je to škoda, zvlášť keď bol ten meč v takom stave ako bol..

[Milan Kertész]

"Hľadanie vojenských reálii", alebo po slovensky: Ilegálne rozkrádanie histórie Slovenska za účelom vlastného zisku.
Škoda, že také pekné kúsky sa dostávajú do rúk ľudom, ktorí ich za mrzký peniaz predajú do súkromných zbierok, kde ich nikto nikdy viac neuvidí.

[Filip Lampart]

Priatelia, chcem hlavne poukazat aj na to, ze mnohe nase pamiatky dejin hmotnej kultury koncia za hranicami SVK. Takto stracaju historicko-vypovednu vlastnost. A to uz nehovoriac, kolko takychto pamiatok je nenavratne prec
_________________
Honore Et Gladio

[Belička Ivan]

Viem aj mňa to mrzí, ale zatial s tým nič nenarobíme,
(inak ten človek hľadal veci II.svetovej a ten meč bola len náhoda.)

myslím si že by do múzea určite patril (veď ani Bystrici nemajú taký typ meča,) a to som voľakedy dávno bol aj v depozite múzea

IB
_________________
Navi

[Dávid Pollux Gregora]

Zabrániť sa tomu dá iba odkúpením a odovzdaním do múzea, na čo väčšina z nás buď nemá peniaze alebo ak z toho nebude profitovať tak sa na to vykašle.
No a to, že to naozaj v mnohých prípadoch putuje do zahraničia, skutočne zrejme neovplyvníme. (viď. honosná rebrová prilba z Dolných Semeroviec, je myslím v Pražskom múzeu)

Podobný problém máme v Topoľčianskom múzeu. To sa však jednoducho nevie "predať". Sklady sú plné zaujímavých artefaktov, ktoré určite stoja za zmienku a vystavenie, avšak pokiaľ tam bude veľavážená pani vedúca, ktorej nejde o nič iné ako o zisk a naplnenie vreciek, tak tieto historicky zaujímavé veci budú aj naďalej zapadať prachom v sklade. Pritom vo vnútri budovy sú tak ohromné priestory.....škoda slov..

[miso]

David
tak je to vo viacerych muzeach
pripadne este mozno vidiet(alebo pocut) rozne "kuriozity" na hradoch

vzhladom na to bude asi niekedy lepsie,ak taketo veci skoncia v sukromnych rukach
_________________
tuitio fidei et obsequium pauperum

[Dávid Pollux Gregora]

Ono to zrejme nebude tá správna cesta...V múzeu, aj keď v depozite, sú tie artefakty aspoň v bezpečí a je reálna šanca, že niekedy ich bude môcť oko návštevníka aj vidieť, kdežto v súkromnej zbierke je akurát tak reálna šanca na rozpredanie, teda v prípade, že nehovoríme o serióznom zberateľovi. Som však rozhodne proti aby sa nálezy z nášho územia dostávali do zahraničia, kde ako spomenul Filip, zanechávajú za dverami význam náleziska. My sa však môžeme len rozčuľovať a krútiť hlavami...náš názor je hádzanie hrachu na stenu...

Čo sa týka fantazmagórii na hradoch. Tu sa možno len zasmiať poprípade poopraviť pani sprievodkyňu a vyviesť ju z omylu, že ten meč naozaj neváži 11 kg

[wassil]

najvacsi problem je ze pani sprievodkyna ma casto pravdu, pretoze ten "mec" je nejaka velmi kvalitna replika od niektoreho z vychyrenych slovenskych kovacov, alebo zbran z 18-19 storocia, ktorej povodny ucel bol aby zdobila tu stenu na ktorej je doteraz poveseny
aj ked teda tych 11 kil uz je asi fakt moc
_________________
kolaborant

[Dávid Pollux Gregora]

No, ja som svoju odpoveď uviedol na základe skúsenosti z Bojníc z pred troch rokov. Jednalo sa o jednoručný meč...ale aj keď ma zabiješ viac neviem, tri roky sú pre moju pamäť obrovská časová hlibna.

Zrejme sme sa však dosť vzdialili od témy...Tak aby to nepôsobilo ako päsť na oko.
Hľa..už mnou spomínaná honosná rebrová prilba z Dolných Semeroviec. (6.stor)


http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Prehistoric_Times_of_Bohemia,_Moravia_and_Slovakia_-_NM_Prague_41.JPG

[Daniel Holeček - Triarius]

dobre pani, a co tak sa vratit k povodnej teme? toto by si uz zasluzilo samostatny topic
_________________
Nón est victória sine évocátióne

www.kompania.sk

[Dávid Pollux Gregora]

Priatelia obraciam sa na vás s prosbou...Skôr ako sa pustíme do ďalšieho hľadania a pátrania v archívoch, chceme zhromaždiť čo možno najviac informácii a textov z odbornej literatúry týkajúcej sa dejín Slovákov, Uhorska a nášho územia v rámci monarchie v ranom stredoveku(úplne ideálne sú informácie týkajúce sa 11. a 12. storočia) Preto vás chcem poprosiť ak máte niekto možnosť naskenovať, poslať alebo skopírovať text...prípadne odkazy na súbory voľne sťahovatelné..Takisto budem vďačný za akékoľvek fotografie alebo odkazy nálezov z nášhho územia..kontaktujte ma buď tu alebo na email.

Zatiaľ použitá literatúra
-Cudzie etniká na stredovekom Slovensku
-Dejiny Slovenska a Slovákov
-Dejiny Slovenska a Slovákov 2
-Hrady, zámky, tvrdze
-Kronika Uhorských kráľov tzv. Dubnická
-Osem storočí slovenskej heraldiky
-Stredoveké slovensko

+ nejaké weby a portáli..z wikipédie zásadne informácie nečerpáme.
Ostatné publikácie sa týkajú väčšinou románskeho slohu...

ĎAKUJEM
_________________
______________________

www.militesnobiles.sk

[Dávid Pollux Gregora]

Tak aj keď máme Štedrý deň, skôr ako sadnem pred telku a začnem sa venovať rodine, rád by som napísal článok o Uhorskej ľahkej jazde, ktorá je v období 12.storočia veľmi diskutabilná a jej existencia nieje takmer ničím doložená.
V kronikách sa síce uvádzajú "ľahký jazdci", lenže pod takýmto pojmom síce môžeme skutočne chápať jazdca odeného "ľahko" ale nepotvrdzuje nám to, že by sa títo jazdci cielene združovali do jedného celku, ktorý by sme ľahkou jazdou mohli nazvať. Čiste hypoteticky by sme to mohli pochopiť aj nasledovne a bez hlbšieho významu.
Kronikári v prvom rade neboli bojovníci, a ak tento kronikár písal to čo videl, alebo opísal to čo videl niekto iný, a tak za ľahkého jazdca mohol považovať aj jazdca bez zbroje, ktorý sa dajme tomu iba presúva na dané miesto..(je jasné, že aj urodzení bojovníci sa v čase mieru presúvali bez zbroje spolu s ich najbližšou družinou)..alebo šlo skutočne o bojovníka menej majetného, ktorý si však mohol dovoliť výstroj jazdca. Mohol to byť šafár - správca majetkou veľmoža, či už vlastniaceho vlastné panstvo alebo komitát a hradský kráľovský majetok, žoldnieri, prípadne by to v Uhorsku mohli byť kráľovský servienti - slobodní občania neplatiaci dane, ale viazaný kráľovi vojenskou službou. Vzhľadom k tomu, že boli oslobodení od daní, by si mohli dovoliť pomerne kvalitnú výstroj a teda by sa dalo predpokladať, že mohli byť vyzbrojení jazdeckou kopijou, mandlovým štítom, prešívanicou alebo nejakým iným druhom krzna (možno kožené a i.) a zrejme aj prilbou. Majetnejší z nich by si zrejme mohli dovoliť v druhej polovici 12.stor., alebo skôr k jeho koncu... aj meč.
Napriek takejto výbave by som ich stále zaraďoval k bojovníkom druhej triedy - secundi ordinis...Najmä preto, že sa výcvikom nemohli rovnať ťažkoodencom a takisto si nemohli dovoliť nákladnú zbroj.
Existenciu ľahkej jazdy by podporovali aj zmienky z mladších storočí, keďže nemohla vzniknúť z roka na rok, ale musela pochádzať zo staršej tradície. Takisto by som v tomto období nezlučoval ľahkú jazdu s lukostrelcami na koňoch, ktorí su tak často spájaní s Uhorskom. Domáce obyvateľstvo Uhorska a teda aj armáda sa zrejme nevymykali z vtedajšieho ponatia boja a aj u nás teda jadro armády tvorili elitní bojovníci- ťažká jazda ( milites primi, primi ordinis) a boli doprevádzaní bojovníkmi druhého rádu.
Ma margo jazdných lukostrelcov:
Rozhodne by som spojitosť strelcov na koňoch a ľahkej jazdy v tomto období nehľadal. Spájanie jazdných lukostrelcov a Uhorska maju na svedomí najskôr Kumáni, ktorí su ako strelci na koňoch opisovaní aj v bitke na Moravskom poli v roku 1278...
Myslím, že hoc máme tak málo zmienok, mohli by sme existenciu ľahkej jazdy v tomto období celkom dôverne predpokladať..

Toľko k môjmu pátraniu po ľahkej jazde v Uhorsku, ktoré stále pokračuje...Snažil som sa to zostručniť tak ako šlo..

[Belička Ivan]

Dosť veľa o tejto problematike napovie obdobie mongolsko- tatárskeho vpádu a 3 veľké bitky odbojované v priebehu jedného roka na území Polska a Uhorska (Lehnica. Slaná , Ostrihom-Buda)
Bitka pri Lehnici 9.4.1241 pod velením Bajdara (pravé krídlo Batuchánových vojsk) porazilo spojené vojská nemeckých rytierov a poľských vojsk Henricha Pobožného
Bitka pri rieke Slaná odohrala 11.4.1241 Stred Batuchánových vojsk


V starých kronikách sa väčšinou píše o ťažkej jazde na strane Uhorska (Polska) ale je pravdou že aj kronikárov zaujímala najmä šľachta a nie lahká jazda (ktorá bola zvyčajne nižšie postavená) a pešiaci.

Ale roky 1241-42 by som považoval za prelomové v historii Uhorska, lebo práve po nich začali na Uhorsko vplývať cudzie elementy (najmä nemecké, a valašské) ako aj to čo ostalo po Ttatároch v kumánskej komunite, ktorá sa tu s povolením kráľa usadila tesne pred tatárskym vpádom (práve Kumáni neskôr tvorili najmä ľahkú jazdu a jazdných lukostrelcov, keďže to bol ich zvyčajný (výplývajúci z prostredia odkiaľ prišli ) spôsob boja.
_________________
Navi